Vonku máme úplne bielo, ale pomaly prichádza jar. S jarou sa spájajú rôzne zvyky a tradície, ale najmä zelená farba mladých výhonkov stromov a trávy, prvé jarné kvietky. K jari neodmysliteľne patrí aj prvá zelenia plná živín.
Mladá cibuľka a cibuľa
Cibuľa je cenená už od čias starého Egypta. Cibule, z ktorých náš štípu oči nás chránia pred chorobami. Oxidáciou sa v cibuli aktivujú sulfidy, ktoré sú jej najúčinnejšie látky. Pri liečbe treba nechať nakrájanú cibuľu postáť 10-15 minút. Vtedy sa z nej stáva postrach chorôb. Cibuľa znižuje cukor v krvi, a preto je vhodná pre cukrovkárov – spomaľuje rozkladanie inzulínu v krvi a zvyšuje citlivosť buniek práve na inzulín.
Riziko vzniku rakoviny hrubého čreva môžeme jedením cibule 2-3krát. Zdravé látky, ktoré cibuľa obsahuje sú v nej uchované aj po tepelnej úprave, pokiaľ cibuľu nerozvaríte alebo neskaramelizuje.
Pre viac účinných látok a ich aktivizovanie v cibuli je vhodné ju nakrájať na čo najjemnejšie a najmenšie kúsky. Viac účinných látok sa nachádza v ostrejšej cibuli (najostrejšia je biela). Červená cibuľa okrem ochranných účinkov obsahuje aj antioxidanty.
Pór
Ak vám nechutí cibuľa lebo je ostrá, vyskúšajte pór. Vonkajšie, tvrdé listy póru nie sú k jedlu. Pór rovnako obsahuje ochranné látky, no v menšej miere ako cibuľa. Je vhodný na priamu konzumáciu v surovom stave.
Špargľa
Chutnejšia, jednoduchšia na pestovanie ale hlavne zdravšia je zelená špargľa – je zdrojom chlorofylu a karotnoidov, ktoré sú dôležité pre oči. Špargľou si môžeme znížiť hladinu homocysteínu, ktorý je toxický – obsahuje priveľa kyseliny listovej a pyridoxínu. Kyselina listová je u žien potrebná pred otehotnením a v prvom trimestry, neskôr môže ohroziť správny vývoj dieťaťa.
Špargľa je vhodná aj pre kosti. Obsahuje vitamín K, horčík a vápnik. Vďaka vláknine a inulínu podporuje hygienu čriev. Variť by ste ju mali len al dente. V prípade, že po jej konzumácii vylučujete močom sírnaté látky, neznepokojujte sa. Je to prirodzené až u 40% ľudí.
Špenát
Špenát je preslávený vďaka Pepkovi námorníkovi a prvenstvo si drží ako prvá mrazená zelenina.
Patrí medzi najzdravšie jedlá, aké môžeme mať aj vďaka vysokému obsahu bezpečného železa. Viac železa zo špenátu získate tepelnou úpravou alebo rozmrazením. Okrem železa obsahuje aj vysoké množstvo antioxidačných karotenoidov a neoxantín (zabíja rakovinové bunky). Špenát obsahuje aj vitamín K, vápnik, horčík, kyselinu listovú, meď, mangá... skrátka každý kúsok vášho tela si v ňom nájde svoje.
V prípade že máte oxalátové kamene v močových cestách, obmedzte konzumáciu špenátu.
Pažítka
Vitamíny skupiny B, C, vápnik, draslík, železo, karotenoidy ale aj mangán obsahuje práve pažítka. Patrí do skupiny cibuľovitých a má všetky ich pozitívne vlastnosti – predchádza rakovine žalúdka, pažeráka, hrubého čreva, pľúc aj prsníka. Chráni pred sklerózou, trombocytmy, má imunostymulačný a dezinfekčný účinok.
Petržlenová vňať
Rast nádorových buniek blokuje petržlenová vňať vďaka terpénom, ktoré súčasne pôsobia neutralizačne na karcinogény vzniknuté grilovaním a údením.
Až 150% dennej dávky vitamínu K získate už v dvoch lyžiciach (8g) petržlenovej vňaťky. Vňať potláča aj zápach a obsahuje vitamín C, A, vápnik, železo, kyselinu listovú a chlorofyl.
Bazalka
Bazalka sa využíva ako doplnok veľkého množstva jedál. V sezóne je ideálne využívať čerstvú bazalku, ktorú do jedla pridáme až tesne pred dovarením. Ako antioxidačnú a protirakovinovú silu ju využívame spolu s paradajkami, najlepšie domácimi.
Pokiaľ potrebujete čerstvú bazalku uskladniť, v papierovej utierke a dobre zabalená vám vydrží aj 5 dní. Na dlhšie ju môžete konzervovať zmrazením s vodou vo formičkách na ľadové kocky. Takto môžete uskladňovať väčšinu byliniek.
Reďkovka
Veľa ľudí obmedzuje reďkovku kvôli obsahu dusičnanov. Reďkovka však obsahuje veľké množstvo vitamínu C, ktorý zabraňuje premene škodlivých dusičnanov na neškodlivé.
Reďkovka neobsahuje vysoké množstvá vitamínov a minerálov. Obsahuje Vitamín C, kyselinu listovú a draslík. Obsah zlúčenín sírnanov a érerických olejov podporuje v tele tvorbu žlče a uľahčuje odtok zo žlčníka. Vďaka schopnosti rozpúšťať hlien sú vhodné pre liečbu infekčných chorôb, zápaloch dutín a priedušiek. Využívajú sa aj ako prevencia proti močovým kameňom.
Zelený hrášok
Obsah luteínu a zeaxantíu je vhodný pre naše oči. V hrášku sú aj bielkoviny, vláknina, vitamíny skupiny B, mangán, Vitamín C, zinok a železo.
Pre zachovanie najväčšieho množstva vitamínov je vhodné hrášok variť len krátko. Od konzervového hrášku má mrazený vyšší obsah vitamínov.
Medvedí cesnak
Z medvedieho cesnaku sa zberajú listy. Darmo by ste hľadali cesnakovú hlavičku po zemou, nič nenájdete. Svoj názov má podľa medveďov, pre ktorých je to prvá strava po zimnom spánku.
Listy medvedieho cesnaku obsahujú rovnaké látky ako cesnak, ale v menšom množstve – Vitamín C, B, Selén, alicín. Má antioxidačné, antibakteriálne, protirakovinové, protisklerotické, hypnotizujúce a imunostimulačné účinky.
Pre čo najväčšiu uchovanie výživných látok je vhodné konzumovať medvedí cesnak v surovom stave. Listy nie sú vhodné na sušenie, vytratí sa z nich aróma. Najlepšie ich uchováte vytvorením pasty alebo zamrazením v mikroténovom vrecúšku.
Jahody
Toto ovocie je obľúbené najmä u detí, ale nepohrdnú ním ani dospeláci. Obsahuje fruktózu a sú vhodné aj pre diabetikov alebo chudnúcich. Fruktóza totiž nepotrebuje inzulín a obsahujú aj chróm, ktorý podporuje účinok inzulínu.
V jahodách nájdeme aj ovocné kyseliny, pektín, Vitamín V, karotenoidy, flavanoidy alebo triesloviny.
Jahody patria do magickej antioxidačnej trojky s brusnicamia čučoriedkami vďaka obsahu antokyanínov. Iba jedna šálka jahôd dokáže ochrániť náš mozog na 6-12 hodín, čo sa hodí najmä mentálne pracujúcim ľuďom. Zabraňujú deleniu rakovinotvorných buniek, zmierňujú zápaly a čistia kĺby.