Leto sa nám už končí, úroda dozrela a pomaličky začíname likvidovať záhradky či sady. S tohtoročnou úrodou máme pred sebou, samozrejme okrem konzumácie, už iba jednu povinnosť – uskladnenie na zimu. Uskladňovanie sa navonok môže javiť veľmi jednoducho, uskladňovať predsa musí vedieť každý. Často sa ale stáva, že so zabehnutou rutinou zabúdame na základné pravidlá uskladňovania. Ponúkame vám teda niekoľko známych či nemenej známych spôsobov a tipov, ako si úrodu ponechať zdravú a chutnú čo najdlhšie.
Základné pravidlá
Väčšina z nás uskladňuje v komorách či pivniciach. Miesto, v ktorom uskladňujeme, nesmie premrznúť a malo by byť dobre vetrateľné. Ak nemáte v miestnosti okno či dvere, cez ktoré by sa dalo vyvetrať, riešením môže byť aj podomácky vyrobená ventilácia. Ak v miestnosti sú okná, musia byť upravené proti prenikaniu slnka. Po takomto pripravení pivnice či komory môžete prejsť na dezinfekciu. Je dôležitá hlavne kvôli znižovaniu počtu mikróbov, ktoré by neskôr mohli úrodu napadnúť. Dezinfikuje sa rôznymi spôsobmi, najčastejším je vysírenie. Zeleninu však neuskladňujte hneď po dezinfekcii, pár dní počkajte. Miestnosť najprv poriadne vyvetrajte. Čistota a hygiena v uskladňovacom priestore sú dôležité počas celej zimy, aby zeleninku či ovocie nenapadla nejaká „skaza“.
Zemiaky
Pri zemiakoch si treba dávať pozor, ako s nimi narábate. Aj malé poškodenie, úder, namrznutie či lúče slnka spôsobujú v zemiakoch tvorbu solanínu. Ten je nebezpečný hlavne pre ľudí náchylnejších na choroby, napríklad deti, tehotné ženy či starších ľudí. Jeho nadmerné množstvo môže spôsobiť až stratu vedomia (takéto vysoké intoxikácie zo zemiakov sú veľmi ojedinelé, netreba však zbytočne riskovať). Počas uskladňovania strácajú zemiaky niektoré živiny, napríklad až 60% vitamínu C. Spôsobuje to vysychanie a klíčenie zemiakov. Tie začínajú klíčiť zhruba pri 10°C v temnej a vlhkej pivnici. Je preto dobré pred uskladnením pivnicu riadne prevetrať a schladiť na 3°C. Proti klíčeniu pomáha slnečné svetlo, to však uskladneným zemiakom spôsobuje zozelenenie a takéto zemiaky by sa rozhodne nemali konzumovať. Okrem horkej chuti obsahujú aj už vyššie spomínaný solanín. Klíčky zemiakov tiež nejedzte, pred použitím ich radšej poodlamujte.
Tip: Zemiaky nikdy neskladujte v tesnej blízkosti inej zeleniny či ovocia. Ostatné plodiny by nimi mohli napáchnuť a chuť by už nebola rovnaká.
Zemiaky v paneláku
Ak nemáte k dispozícii pivnicu či komoru, môžete si vlastný mini sklad vytvoriť aj na balkóne alebo lodžii. Z dreva alebo preglejky vytvorte debnu, ktorú vysteliete najmenej 5cm hrubým polystyrénom. Poklop zhotovte tiež z 5 cm hrubého polystyrénu. Do debničky si potom môžete poukladať zemiaky, pričom poklop necháte mierne pootvorený, aby mohli zemiaky dýchať. Otvor však prekryte tmavou látkou, aby na zemiaky nesvietilo slnečné svetlo. Zatvárajte ho až pri teplotách nižších ako sú 2°C. Debnička by mala chrániť zemiaky až do -15°C. Ak si ju nemáte z čoho vyrobiť, skúste použiť lepenkovú škatuľu.
Kapusta a kel
Voľné okrajové listy treba odstrániť. Na skladovanie sa ponechávajú len zdravé vonkajšie listy. Spolu s koreňovým balom ich ukladáme do piesku tak, aby sa navzájom nedotýkali. Iný spôsob je povešať zeleninku za koreň dolu hlávkami v chladnej a vlhkej miestnosti. Ak koreň odstránite, stačí ich len tak poukladať do debničiek. Takto uskladnená kapusta a kel sú častejšie napádané plesňami, preto vyžadujú väčšiu kontrolu. Pri uskladňovaní kapusty platí ešte jedno pravidlo: Uskladňujeme ju čo najneskoršie. Dobre znáša prvé jesenné mrazíky, preto ju možno ponechať dlho na záhrade. Po zbere ju treba rýchlo schladiť na zhruba 0 až 1°C. Počas skladovania ju vonkajšie dohneda sfarbené listy chránia pred infekciou.
Ružičkový kel
Ružičkový kel môžeme skladovať celý aj s hlúbom alebo len samostatne otrhané ružičky. Tie ukladáme do sieťových vreciek tak, aby jedno vrecko vážilo maximálne kilogram. Vrecká treba potom schladiť na -1°C a vložiť do väčších plastových vriec, kde ružičkový kel vydrží dva až štyri mesiace.