Čo nás čaká a neminie v jarnej záhrade

Každý, kto si sám pestuje domáce potraviny vám povie, že najväčšia radosť je, keď môžete zbierať svoju úrodu.

Aby sme mohli pozbierať plody vlastnej práce, s prípravou už začíname na konci februára.  Postupne si začneme pripravovať zeminu, nádoby a začneme zo zasadením semienok na priesady.  Svoje činnosti sa snažíme zosúlaďovať s lunárnym kalendárom (poslúžiť nám môže výsevný kalendár Márie Thunovej). Priesady sadíme podľa luny, no ovplyvňuje nás aj počasie. Už naši predkovia vedeli, že rast rastlín je ovplyvňovaný fázami Mesiaca.

Zem

Môžeme využívať rôzne druhy zeminy. Niekto preferuje zem na klíčenie rastlín, niekto ju ešte dezinfikuje na plechu v rúre.  Použiť môžeme aj zeminu zo skleníka, ktorá nesmie byť zamrznutá. Takúto zeminu treba nechať pri izbovej teplote zohriať, a môžeme sa pustiť do sadenia.

Čo sadíme ako prvé

Už začiatkom februára sadíme papriku a zeler. Na začiatku marca sadíme paradajky, bylinky, baklažán a letničkové kvety.

Semená

Tí, čo pestujú plodiny už dlhšie, si odkladajú semiačka z paradajok, slnečnice, tekvíc a niektorých kvetín. Tieto semiačka si môžu odložiť aj tí, čo chcú s pestovaním vlastných potravín iba začať.  Pokiaľ ste sa rozhodli na poslednú chvíľu alebo ste zabudli na niektoré potraviny, semiačka si môžete zakúpiť aj v obchode.  Na výber máte z morených a nemorených. Morené semiačka sú chránené  pred hubami a škodcami, ale jedovaté látky sa dostávajú do pôdy.  Pri nemorených semiačkach sa môže stať že vám ich napadne škodec alebo nevyklíčia, pravdepodobnosť nevyklíčenia je však veľmi nízka.

Sadenie

Semiačka sadíme plytko, 1-2cm do zeminy.  Pre vytvorenie teplého  a vlhkého prostredia na začiatku klíčenia prikryjeme kvetináč igelitom. Vytvoríme tak umelý skleník.  Najvhodnejšie pre klíčenie je teplá izba s južným oknom a radiátorom na minimum, aby priamo nehrial na priesady. Vhodnejšie sú široké parapety, ktoré uchránia pred priamym teplom z radiátora.

Priesady po prvom vyklíčení zalievame opatrne a kvetináč otáčame, aby sa rastlinky neťahali len jedným smerom.  Pri hustom počiatočnom sadení môžeme priesady popresádzať rozdelením podľa jednotlivých koreňoch (pikírovanie).

Na konci marca a začiatku apríla môžeme začať  sadiť  do pripraveného skleníka. Vhodnými plodinami sú reďkev, šalát, brokolica, tekvice, uhorky, karfiol, bylinky...

Priamo do záhrady môžeme v tomto období po preschnutí pôdy zasadiť naklíčené zemiaky, reďkovku, šalát, hrach alebo špenát.  Po posledných mrazoch  (približne v strede mája) môžeme do záhradky vysadiť všetky priesady.

Rozmedzie riadkov záleží od konkrétnych druhov plodín, zvyčajne sa dáva 15-20cm rozmedzie.  Menšie semená sadíme do hĺbky 1-2cm, väčšie 3-5. Informácie o sadení semien nájdeme na obale semiačok.  Zasadené semiačka zľahla zatlačíme rukou a zasypeme zeminou.

Aby sme neušľapali skyprenú pôdu a riadky mali rovné, pohybujeme sa po drevenej late.

Pôdu na vrchu utlačíme keď sadíme cesnak, cibuľu alebo repu.

V skleníku pôdu zalievame, na záhrade je na jar pôda dostatočne vlhká a zalievať netreba.

S prípravou záhrady to však netreba preháňať. Každý záhrada je „živá“ a veľakrát nás môže milo ale aj nemilo prekvapiť.  No pocit z doma vypestovanej kvalitnej zeleniny je na nezaplatenie. Všetká námaha, ktorú vynaložíme do vlastných potravín sa nám vráti v podobe chutnej stravy, nie chemických jedov.