Čo takto dať si špenát?

Niektorými milovaný, inými zatracovaný. Pre niekoho delikatesa, ďalší sa s jeho chuťou vyrovnávajú len veľmi ťažko... to je tak trochu kontroverzný špenát :).

V minulosti bol považovaný za „železného“ kráľa medzi potravinami. Táto chyba sa stala vo Švajčiarsku pri analýze 100g sušeného špenátu, ktorý obsahoval 35mg železa. Čerstvé listy špenátu však obsahujú 90% vody, čiže 35mg železa zodpovedá až 1kg čerstvého špenátu.  

To však nič nemení na tom, že obsahuje veľa látok potrebných pre náš organizmus. Napokon 100g tejto zeleniny pokrýva dve tretiny odporúčanej dennej spotreby provitamínu A, takmer celú dennú spotrebu kyseliny listovej, polovicu dávky vitamínu C a štvrtinu dennej spotreby horčíka. Špenát je bohatý aj na draslík, vápnik, zinok a vitamíny B, E a K.

Lekári tiež konzumáciu špenátu odporúčajú, najmä kvôli jeho protizápalovým účinkom, preventívnym účinkom pred onkologickými ochoreniami, chronickými ochoreniami zraku a anémii, podpore tvorby kostného tkaniva, pozitívnym účinkom na srdce a cievny systém a podobne.

Čo sa týka pestovania špenátu, nie je náročné. Špenát by sme mali vysievať do piesočnato-hlinitých, humóznych a živinami zásobených pôd. Optimálne je zásadité pH pôdy, kyslé je potrebné pre vysadením špenátu upraviť vápnením. Je to chladnomilný druh zeleniny s optimálnou teplotou pestovania okolo 15-18 stupňov.

Vysieva sa na jar, hneď ako pôda trochu obschne v závislosti od počasia, najskôr koncom februára, najneskôr začiatkom apríla. Z neskoršej sejby predčasne vybieha do kvetu, čo ovplyvňuje aj jeho chuť. Vysievať by sa mal na zatienený záhon, aby sa zmiernili horúčavy a nadmerné vysychanie pôdy.

Na jesenný zber sa špenát vysieva v polovici júla až augusta, pričom sa vyberajú odrody nevybiehajúce do kvetu.

Na prezimovanie sa špenát vysieva v druhej polovici septembra, aby sa porast dobre zakorenil a prezimoval. Na tento výsev vyberáme odrody mrazuvzdorné a odolné voči plesni špenátovej. 

Zberáme celú prízemnú ružicu listov hneď, ako rastliny vytvoria 5-6 listov. Najvhodnejšie je za sucha, najlepšie ráno po rose, pretože listy rýchlo vädnú, alebo sa zaparia. Zber trvá, kým špenát nezačne vybiehať do kvetu.

Skladovať by sa nemal dlho. Aj v chladničke si uchová dobrú kvalitu maximálne 5 dní. Najideálnejšie je zmraziť ho, aby si uchoval svoje vitamíny. Pre zmrazením by sa mal poumývať , na pár sekúnd ponoriť do vriacej vody a hneď na to do studenej, potom odkvapkať a zmraziť.

TIP: Najlepšie sa mu darí s mrkvou a jahodami, naopak v susedstve nemá rád karfiol ani reďkovky. Nemal by sa pestovať ani na záhone, kde boli predchádzajúci rok zemiaky.