Oregano – zázrak prírody na našom stole

Oregano je liečivá korenina, známa aj pod názvami dobromyseľ, divá majoránka alebo pamajorán obyčajný. Táto korenistá bylinka vám pomôže s trávením, prelieči niektoré zdravotné problémy a môžete si ju vypestovať aj vo vlastnej záhradke či v kvetináči na okne.

Oregano chutí

Oregano má príjemnú vôňu a chuť, vďaka čomu sa najmä v Stredomorí používa ako korenie do pizze, omáčok, plniek, polievok či šalátov. Oregáno je vynikajúce k paradajkovým jedlám, syru, zemiakovej polievke a samozrejme k mäsu. Keďže podporuje tvorbu žlče a žalúdočných štiav, pomáha pri nechutenstve a zlepšuje trávenie.

Oregano lieči

Prekvapujúce sú širokospektrálne liečivé účinky oregana. Pomáha pri nervovej podráždenosti a depresiách, bolestiach hrdla (kloktanie), zápale priedušiek a pľúc, bolestiach hlavy a zubov (stačí požuť), zápale ďasien, chrípke a nachladnutí, bronchitíde, astme, alergiách a akné, plesniach a kvasinkách. Používa sa tiež oreganový olej s vysokým obsahom esenciálnych olejov, flavonoidov, vitamínov (A, E) a ďalších cenných látok. Má silné antibakteriálne a antiplesňové účinky, pomáha aj pri kŕčoch.

Pozor na kontraindikácie

Čaj z oregana sa neodporúča piť v tehotenstve. Aj pri oregane platí (tak ako aj pri iných potravinách a koreninách), že všetko treba konzumovať s mierou).

Pomáha oregano proti rakovine?

Podobne ako pri kurkume, aj pri oregane vedci vkladajú veľké nádeje do jeho protirakovinových účinkov. Účinnou látkou u oregana je fytochemikália menom karvakrol. Karvakrol údajne v experimentálnych podmienkach preukázal schopnosť likvidovať inak prakticky „nesmrteľné“ karcinómne bunky tým, že ich prinútil k programovanej bunkovej smrti (tzv. apoptóza). Použitie oregana v pizze spolu s paradajkovou omáčkou (kečupom) môže byť odpoveďou na otázku, prečo pravidelná konzumácia (kvalitnej) pizze prispieva k prevencii proti rakovine.

Je ťažké si oregano vypestovať?

Vôbec nie – oregano je pestovateľsky nenáročné, pekne vám porastie ako polokrík vysoký cez 50 cm v záhradke alebo dokonca v priestrannom kvetináči. Darí sa mu na svetlom, slnečnom a teplom stanovisku s výživnou, hlinitopiesčitou pôdou. Táto korenina má široko rozvetvený koreňový systém a je citlivá na prílišné premočenie pôdy. Vypestovať si ju môžete zo zakúpených priesad alebo semien (siať koncom marca). Neskôr si ju môžete množiť rozdelením koreňov (na jar alebo na jeseň). Rastlinka (resp. jej mladá, nezdrevnatelá vňať s listami a mladými kvietkam) sa zberá priebežne. Konzumuje sa čerstvá alebo v sušenom stave.