Vysoký obsah vitamínu C, zdroj kyseliny listovej potrebnej pre zdravý vývoj plodu a pre krvotvorbu, vysoký obsah vlákniny pôsobiacej na trávenie.... to sú len niektoré z charakteristík kelu.
Kel patrí medzi hlúbovú zeleninu. Pochádza z Apeninského poloostrova a poznali ho už v antickom Ríme. Je rozšírený po celom svete podobne ako kapusta. Poznáme tri odrody, ktoré sa bežne pestujú. Prvou je kel hlávkový (Brassica oleracea var.sabauda) tvoriaci hlávku skučeravených listov. Kel ružičkový (Brassica oleracea var.gemmifera) môže zostať na záhone až do neskorej zimy. Kel kučeravý (Brassica oleracea var.acephala) sa pestuje pre jednorazový zber celých mladých rastlín alebo pre postupný zber väčších listov. Ideálne je kel zberať až po prvých nočných mrazoch, pretože až pôsobením mrazu sa v ňom vyvinie jeho typická vôňa a v listoch sa nahromadí viac cukrov.
Pokiaľ si ho už musíte kúpiť v obchode, dbajte na jeho dobré umytie, pretože na ňom môžu byť nahromadené ťažké kovy alebo olovo. Lepšie je kúpiť ho v predajniach s biopotravinami, od farmárov a najlepšie je dopestovať ho vo vlastnej záhradke.
Kel sa nepoužíva sa ani na konzervovanie. Nedá sa ani kvasiť. Pri príprave ho možno dusiť, variť, smažiť alebo zapekať. Ak chceme, aby si kel zanechal svoju peknú zelenú farbu, nemal by sa variť príliš dlho. Odporúča sa variť ho pri vyššej teplote bez pokrievky krátky čas.
Čo sa týka jeho výživovej hodnoty, stále sa prichádza na nové dôvody pre jeho konzumáciu. Okrem zmienenej kyseliny listovej, vlákniny a vitamínu C obsahuje aj vitamíny E a K. Je v ňom aj draslík, vápnik, horčík, železo, fosfor a selén. Pomáha pri problémoch s pečeňou, žalúdkom, črevných problémoch, znižuje cholesterol, posilňuje steny ciev a imunitný systém. Nápomocný je aj pri bolestiach chrbtice. Stačí okrajové listy jemne naklepať tĺčikom, priložiť ich na boľavé miesto a prekryť ich uterákom alebo tričkom. Po pár hodinách bolesť poľaví a list zhnedne.
Máte nejaké skúsenosti, recepty s kelom? Podeľte sa s nami v komentároch :).