Červené mäso - je zdravé alebo škodlivé? Je potrebné, alebo sa bez neho zaobídeme? Odborníci na zdravie a výživu nás v posledných desaťročiach neprestávajú prekvapovať zmenami svojich názorov ohľadom ne/bezpečnosti a ne/potrebnosti konzumácie červeného mäsa.
Ak hovoríme o červenom mäse, máme teraz na mysli najmä hovädzinu, teľacinu a bravčovinu. Jahňacina je bežne v našich obchodoch prakticky nedostupná, a slovenské jahniatka väčšinou končia svoj krátky život po strastiplnej ceste kamiónmi na talianskych bitúnkoch. Značná časť slovenskej populácie pred červeným bravčovým a hovädzím mäsom uprednostňuje hydinové mäso.
Výživoví odborníci pôvodne červené mäso odporúčali ako dobrý zdroj vitamínu B12, proteínov (bielkovín), železa, karnitínu a ďalších pre zdravie človeka potrebných zložiek. Potravinársky priemysel (ale aj domáci gazdovia) úspešne plnili špajzy a taniere konzumentov klobásami, párkami, šunkami a inými dobrotami, bez ktorých si najmä muži nevedia ani len predstaviť svoj jedálniček.
Druhá polovica 20. storočia priniesla nečakane vysoký nárast civilizačných ochorení (od infarktov až po rakovinu), čo súvisí nielen so zhoršením kvality životného prostredia, ale aj so zmenou životného štýlu a stravovacích návykov euro-americkej populácie. Pri hľadaní vinníkov padlo podozrenie aj na obľúbené červené mäso. Jednou z jeho zložiek je už spomínaný karnitín. Karnitín je bohato obsiahnutý najmä v ovčom, jahňacom a hovädziom mäse. Naše telo si ho sčasti produkuje samé, podstatne viac ho prijímame v potrave.
Karnitín má v našom tele významnú úlohu. Dostatok karnitínu potrebuje k svojej činnosti naše srdce, pečeň, mozog, kostrové svalstvo. Karnitín sa používa v medicíne (najmä pri problémoch so srdcom), dokonca sa pridáva do niektorých potravinových doplnkov a nízkoenergetických nápojov. Problém však nastal, keď sa preukázala nebezpečná súvislosť medzi príjmom karnitínu (napr. konzumáciou červeného mäsa) a premnožením istých črevných baktérií, produkujúcich látku nazvanú trimetylamín-N-oxid, známejšiu pod zlovestnou skratkou TMAO.
TMAO sa dostáva z čriev do krvi, kde podporuje hromadenie cholesterolu v cievach a otvára tak dvere celému množstvu zdravotných problémov od aterosklerózy až po infarkt. Vaša črevná mikroflóra sa prispôsobuje vašej strave. V črevách mäsožravcov (vrátane ľudí, u ktorých v strave dominuje mäso a červené mäso) časom vzniká silná populácia hnilobných baktérií produkujúcich rôzne jedy a TMAO. V črevách vegetariánov sa naopak nebezpečné baktérie žijúce z prísunu karnitínu a produkujúce TMAO prakticky nevyskytujú.
Aby to nebolo tak jednoznačné :) na záver ešte jedna zajímavosť. Nadmerná konzumácia červeného mäsa môže viesť k zdravotným problémom. Podľa austrálskych výskumov však aj úplné vylúčenie červeného mäsa zo stravy prináša zdravotné problémy. U “všežravých” :) konzumentov (nešlo teda o vegetariánov), ktorí červené mäso plne nahradili hydinou a rybami údajne časom hrozia psychické úzkosti a depresívne stavy. Najlepším zdrojom červeného mäsa by z tohto pohľadu mala byť jahňacina a hovädzina v primeranom množstve. Pri červenom mäse rozhodne platí, že menej je viac. V praxi by to mohlo byť “raz za čas” ako pochutina, určite nie kilový steak :) každý druhý deň.