Červené víno a zdravie: liek alebo zabijak?

Verejnosť, ale aj lekári sú v otázke zdravotných účinkov vína rozdelení na dva tábory. Odborníci na jednej strane odporúčajú umiernenú konzumáciu vína, odvolávajúc sa často na tzv. francúzsky paradox. Na strane druhej je vyhlasovaná za rizikovú akákoľvek konzumácia alkoholu vrátane vína. Kde je pravda?

Pozitívne zdravotné účinky vína

Kvalitné červené víno obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, našich spojencov v boji proti nebezpečným voľným radikálom. Jedným z voľných radikálov je aj oxidovaný LDL cholesterol, ktorý je podozrivým č. 1 zo spúšťania procesu aterosklerózy. Polyfenol Resveratrol, obsiahnutý vo víne, je podľa najnovších výskumov dobrou prevenciou proti ateroskleróze. Podľa niektorých informácií má umiernená konzumácia červeného vína pozitívny vplyv aj na dlhovekosť. Červené víno ukľudňuje pred spaním, prispieva k nižšiemu výskytu srdcovocievnych ochorení a niektorých druhov rakoviny, reguluje hladinu cholesterolu.

Známym propagátorom pozitívnych účinkov umiernenej konzumácie vína je renomovaný kardiológ, profesor Milan Šamánek. Odporúča rozumnú konzumáciu vína (najmä kvalitného bieleho vína) ako prevenciu pred infarktom, cukrovkou, ischemickou chorobou srdca alebo mozgovou mŕtvicou. Odporúča tiež pravidelné malé dávky vína u seniorov ako fyzickú aj mentálnu vzpruhu a nástroj proti predčasnej demencii. Profesor Šamánek pritom tvrdí, že sa nejedná ani tak o účinky antioxidantov obsiahnutých vo víne, ako skôr o pozitívny účinok samotného alkoholu (samozrejme v malých množstvách!). Žiaľ, ani to ho osobne neuchránilo pred ťažkým infarktom a transplantáciou srdca...

Negatívne zdravotné účinky vína

Základným problémom pravidelného pitia akéhokoľvek množstva alkoholu je jeho návykovosť. Alkohol má moc zmeniť psychické pochody a osobnosť konzumenta, žiaľ, nie k lepšiemu. Konzument potom ľahko podľahne pokušeniu dopriať si, namiesto odporúčaných a údajne “bezpečných” cca 2 dcl vína denne, viac a vykročí smerom k alkoholickej závislosti. Nadmerná konzumácia alkoholu pritom vedie k poškodzovaniu pečene, zvyšuje hladinu homocysteínu v krvi a tak otvára dvere civilizačným chorobám. Podľa výskumov z USA už pravidelná konzumácia 2 dcl vína denne zvýšila u žien riziko rakoviny prsníka až o tretinu.

Už v roku 2008 boli publikované výsledky výskumov potvrdzujúcich nebezpečný vplyv konzumácie vína na tzv. hipokampus, čo je časť mozgu zodpovedná za funkčnosť našej pamäte a priestorovej orientácie. Pravidelná nadmerná konzumácia alkoholu má tiež priamu súvislosť s celým radom ochorení, od cirhózy pečene cez rakovinu ústnej dutiny, pankreasu či hrubého čreva až po vysoký krvný tlak, infarkty, porážky či žalúdočné vredy. Francúzsky paradox (fakt, že francúzski milovníci vína menej trpia na srdcovocievne a rakovinové ochorenia) sa do našich podmienok preniesť nedá.

Na záver

Za zdravím francúzskych konzumentov vína nie je len víno samotné, ale aj iný životný štýl, s tým našim neporovnateľný. Okrem toho Francúzi všeobecne pijú podstatne kvalitnejšie červené vína ako väčšina Slovákov. Ak hodláte začať s pravidelným pitím vína len kvôli obsahu antioxidantov, nerobte to. Dostatok antioxidantov ako sú polyfenoly nájdete aj v hrozne, paradajkách, jablkách či pomarančoch. Ak uprednostníte nestriekané hrozno, ovocie či zeleninu z BIO záhradky, vyhnete sa aj rizikám súvisiacim s pesticídmi a ďalšími postrekovými jedmi, celkom bežne používanými veľkopestovateľmi ovocia a zeleniny.