Menej cukru v strave = dlhší a zdravší život?

Cukor – milovaný aj nenávidený, potrebný aj nebezpečný. Medzi zvyšujúcou sa spotrebou cukru a nárastom civilizačných ochorení sa rysuje priama súvislosť. Téza „cukor je jed“ v posledných rokoch rezonovala internetovými diskusiami aj odbornou literatúrou...

Rafinovaný cukor = rafinovaný zabijak?

Cukor je všade. Nájdete ho v kečupe, oplátkach, sladkostiach, pečive, kompótoch, limonádach, v saláme aj v jogurtoch. Takmer vždy v jeho najkontroverznejšej podobe – ako biely rafinovaný cukor. Aj keď je cukor na jazyku sladký, pôsobí v organizme okysľujúco. V našom tele doslova odbúrava zásoby vitamínu B1, ďalších vitamínov aj minerálnych látok. Vysoký príjem cukru vedie k stratám značného objemu vápnika. To si odnesú predovšetkým kosti (osteoporóza) a zuby (kazivosť). V kyslom prostredí sa narúča prirodzená črevná mikroflóra, darí sa kvasinkám rodu Candida albicans (pre ktoré je cukor potravou) ale aj rakovinovým bunkám.

Od luxusnej pochúťky k masovej závislosti

Aj po celosvetovom rozšírení výroby cukru z cukrovej trstiny bol po dlhú dobu luxusným tovarom konzumovaným v malých množstvách. V 19. storočí sa začal cukor vyrábať z cukrovej repy, vďaka čomu sa stal cenovo dostupným pre využitie v bežných domácnostiach. Druhá polovica dvadsiateho storočia priniesla doslova revolúciu v priemyselnom spracovaní potravín, a spotreba cukru na osobu niekoľkonásobne vzrástla. V súčasnosti je všadeprítomný cukor súčasťou „moderného“ konzumu. Pre mnohých ľudí predstavuje podobnú drogu ako alkohol alebo cigarety.

Menej cukru = menej zdravotných problémov

S prírodnými cukrami obsiahnutými v ovocí a zelenine (kombinovanými s vlákninou, minerálmi a vitamínmi) si naše telo poradí pomerne ľahko. Biely rafinovaný cukor je však pre organizmus skutočným šokom, najmä ak sa konzumuje vo väčšom množstve. Zvýšená hladina cukru v krvi môže viesť k zvýšenému riziku cukrovky, nadmerne sa zaťažuje pečeň a zvyšuje hladina adrenalínu. To ovplyvňuje psychiku (zvlášť detského) konzumenta ktorý získava sklony k hyperaktivite, podráždenosti a problémom so sústredením. Rafinovaný cukor nedodáva telu žiadne živiny (prišiel o ne pri spracovaní), ale prispieva k úbytku vitamínov a minerálov. Aj keď krátkodobo zlepšuje náladu, z dlhodobého hľadiska spôsobuje depresie.

Rafinovaný cukor možno obmedziť alebo nahradiť

Najrozumnejším riešením je sebadisciplína – obmedzenie nákupu výrobkov obsahujúcich biely rafinovaný cukor. Keď je už takýto výrobok doma, je omnoho ťažšie :) mu odolať. Ak sa nedokážete nakupovaných cukroviniek alebo sladených sýtených nápojov vzdať, skúste ich konzumáciu aspoň obmedziť. Umelé priemyselne vyrábané nekalorické náhrady cukru ako napríklad aspartmán, cyklamát alebo sacharin sa nestali zázračným riešením, ktoré by zastavilo nárast obezity celosvetovej populácie. O ich (ne)bezpečnosti a vplyve na zdravie sa vedú dlhoročné spory. Zdá sa, že najbezpečnejšou cestou pre spotrebiteľa je návrat k poctivým prírodným sladidlám.

Základný zoznam prírodných sladidiel:

- javorový sirup,

- trstinová melasa (prírodný trstinový melasový cukor),

- stevia (môžete si ju pestovať aj v kvetináči),

- obilné sirupy (ryžový, špaldový, kukuričný...),

- obilné slady (ryžový),

- xylitol (ideálne prírodné sladidlo pre diabetikov),

- špeciálne druhy cukru (brezový a kokosový prírodný cukor),

- včelí med...