V článku sa dozviete, kedy farmár na predaj svojich výrobkov potrebuje živnosť a kedy nie. Zároveň je v ňom podľa zákona zadefinovaná poľnohospodárska výroba.
Kedy sa farmár pri predaji svojich výrobkov musí stať podnikateľom a kedy ide len o predaj nadprodukcie? V akých prípadoch sa na farmárov vzťahuje povinnosť používania registračnej pokladnice? Aký je rozdiel medzi predajom na trhových miestach a predajom z dvora?
Kedy je predaj farmárskych výrobkov podnikaním
Podľa živnostenského zákona živnosťou nie je predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti fyzickými osobami a predaj lesných plodín.
Na predaj ovocia, zeleniny a kvetov predávaných na prenajatom mieste na trhovisku alebo v tržnici, ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku, alebo v pojazdnej predajni, prípadne iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku sa vzťahuje Zákon o súkromnom podnikaní občanov v časti II A, ktorá je venovaná poľnohospodárskej výrobe vykonávanej samostatne hospodáriacimi roľníkmi.
Čo je poľnohospodárska výroba
Zákon v §12a definuje poľnohospodársku výrobu vykonávanú samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, ako činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb:
- vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom,
- vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie (ak treba na túto činnosť súhlas, tak len s týmto súhlasom),
- poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty.