Potravinová sebestačnosť – vybudujte si malú farmu

Zakladáme malú farmu rýchlo a ľahko :)

Obsahom tohto článku nie je budovanie rozsiahlej farmy na podnikateľské účely, ale malej rodinnej „farmičky“ ktorá vám popri práci na čerstvom vzduchu a dennom kontakte so zvieratami umožní získať vlastné kvalitné potraviny – mlieko, mäso a vajíčka. Najjednoduchšie je začať chovom hrabavej hydiny: sliepok, moriek a perličiek. Tento článok bude teda o nich.

Úvodom cenná rada – aj chov hydiny má svoje úskalia, zvlášť pri odchove jednodňových a niekoľkodňových kuriatok. Ak nemáte s chovom žiadne skúsenosti, nekupujte si pre začiatok najmenšie kuriatka ale niekoľkotýždňovú alebo niekoľkomesačnú hydinu – aj to len pár kusov. Odchov malých kuriatok je VŽDY náročný na podmienky – kuriatka odchovávané bez zabezpečenia dostatočného tepla trpia, nevyvíjajú sa správne po zdravotnej stránke, nerastú a dokonca hynú. Platí to pre kuriatka sliepok, perličiek aj moriek.

Ustajnenie sliepok, moriek a perličiek

Základom sú kvalitné, suché, tepelne dobre izolované stavby. Najlepším riešením pre hydinu býva jednoduchá drevená stavba na nohách, s dostatočným výbehom a prípadne s možnosťou vypúšťania hydiny do záhrady – na pastvu. Dospelé sliepky, morky a perličky majú dosť podobné potreby. Kurník nesmie zatekať, byť prašný a nesmie v ňom byť prievan. Musí byť bezpečný pred hlodavcami a šelmami. Kvôli zlodejom by rozhodne mal byť zamykateľný.

Na jeden m2 podlahy kurníka je vhodné počítať približne s 3 – 5 sliepkami nosnicami, alebo s 2 morkami, alebo so 7 perličkami. Morky a perličky, prípadne sliepky a perličky môžu byť ubytované spolu v jednom kurníku. Kurník musí byť vybavený tzv. hradami či bidlami na ktorých hrabavá hydina s obľubou spáva. V kúte by však nemala chýbať ani pričňa so slamou pre jedince, ktoré z nejakého dôvodu na bidlo nevyskočia.

Rozmery bidiel: morky potrebujú drevený hranol cca 50 x 50 cm so starostlivo zaobleným hornými hranami, na jednu morku asi 45 cm dĺžky bidla, nie vyššie ako meter od dlážky. Sliepkam a perličkám vyhovuje to isté s rozdielom že na meter dĺžky bidla ich samozrejme vojde viac. Príliš vysoko umiestnené bidlá môžu viesť k zbytočným úrazom hydiny počas vyskakovania aj počas zoskoku.

Hniezda sú mimoriadne potrebné – zvlášť sliepky nosnice musia mať pre dobrú a pravidelnú znášku k dispozícii dostatok čistých bezpečných hniezd vystlaných kvalitnou slamou. Vajíčka však znášajú tiež perličky (aj keď nie toľko ako sliepky) a morky – vajíčka moriek sa používajú na kŕmenie zvierat, nie na ľudský konzum. Sliepka potrebuje hniezdo s vnútornými rozmermi cca 30 x 40 x 30 cm (čo vyhovuje aj perličkám), morka cca 50 x 40 x 60 cm (v x š x d).

Hrabanie a popolenie je pre sliepky veľmi dôležité. Aj v nepriaznivom alebo zimnom počasí potrebujú mať k dispozícii suché miesto (bez prievanu) kde môžu hrabať a popoliť sa. Popolením sa zbavujú nepríjemného hmyzu ukrývajúceho sa v perí. Hrabanie je najmä pre sliepky doslova životnou potrebou ktorá by im nikdy nemala byť odopretá. Veľmi rady sa popolia aj morky a perličky. Ďaľšou dôležitou potrebou je tzv. grit, ktorý hydine uľahčuje trávenie. Dá sa zabezpečiť napríklad jemným štrkom, ktorý dostane hydina k dispozícii na zobanie.

Leto a zima sú obdobia s opačnými nárokmi na kurník. V lete je potrebné aby bol vzdušný a zabezpečil hydine aj v najväčších horúčavách dostatok vetrania napríklad pomocou okna potiahnutého drobným drôteným pletivom. V zime je naopak potrebné zatepliť steny tak, aby voda v kurníku cez noc nezamŕzala. Hydina trpí horúčavou aj mrazom tak, ako aj ľudia preto je jedným z najlepších riešení mať postavený zvlášť letný a zvlášť zimný kurník. Ďaľšou požiadavkou je svetlo – dobrý kurník musí mať dostatočne rozmerné okno.

Koľko kusov hydiny chovať?

To záleží len na vašich možnostiach a požiadavkách. Uvediem vzorový príklad – máte rodinný dom na dedine, viete vyčleniť na pozemku jeden ár (10 x 10 m) na samotné kurníky a zastrešenú voliéru (pre zlé počasie), plus niekoľko árov trávnika či záhrady na pastvu. Krmivo môžete kúpiť v obci od veľkých gazdov (pšenica, jačmeň, kukurica). Máte k dispozícii elektrický šrotovník na šrotovanie obilia (výdavok cca 200 Eur). S týmito možnosťami môžete do roka odchovať napríklad nasledovný mix hydiny:

·        30 brojlerových sliepok a kohútov (cca 110 kg živej váhy ročne)

·        15 sliepok – nosníc (vajíčka znášajú niekoľko rokov)

·        10 moriek (cca 70 kg živej váhy ročne)

·        5 perličiek  (trvanlivé vajíčka s vysokým objemom vitamínov)

To predstavuje značný objem mäsa a vajec, ktorý by v podstate mohol pokryť veľkú časť celoročnej spotreby menšej rodiny. Hlavnou výhodou takéhoto chovu je pri dobrej starostlivosti špičková kvalita domáceho mäsa a vajec. Hlavnou nevýhodou je daň v podobe časových (starostlivosť o hydinu) a finančných nákladov (zariadenie, krmivo). Aj preto sa oplatí maximálne využiť možnosti pastvy hydiny aspoň na trávniku na dvore, ideálne v záhrade.

Rátajte s tým, že ako hlavnú potravu pre hydinu budete potrebovať predovšetkým šrotované obilné zmesi, najlepšie zamiešané so sekanou žihľavou, občas aj s vareným vajíčkom, strúhanou mrkvou či jablkom alebo so zbytkami z vášho obedného menu (ryža, zemiaky, polievky, ...). V lete je dobré takúto našrotovanú miešanicu jemne vlhčiť (mliekom, vodou). V mrazoch je najlepší suchý šrot (mix kukurice a obilia). Denne vždy aj trocha celého (nešrotovaného) zrna. Čerstvá voda nesmie hydine chýbať nikdy. Nezabudnite na doplnkové zdroje vitamínov, vápnika a ďaľších minerálov.

Domáce zvieratá slúžia ľudstvu už tisíce rokov. Zaslúžia si našu vďaku a úctu aspoň vo vytvorení príjemného, bezpečného prostredia na tých pár mesiacov či rokov ktoré strávia spolu s nami na našom dvore. Má to aj ekologický aspekt: malé rodinné farmičky chovajúce napríklad 100 kusov hydiny ročne (pre vlastnú potrebu rodiny) by bez problémov dokázali znížiť závislosť Slovenska na dovoze základných potravín zo zahraničia. To by bola dobrá správa pre ekológiu – je veľký rozdiel, či sa potraviny vyrobia a skonzumujú v tom istom regióne, alebo sa dovážajú kamiónmi a zaoceánskymi loďami z iných štátov či kontinentov.

PS: na mlieko spomínané v úvode článku som nezabudol. V niektorom z najbližších článkov si predstavíme výhody a úskalia domáceho chovu kôz ako dojníc.