Starostlivosť o pôdu po sezóne

Ak chceme mať úrodu, treba sa starať aj o pôdu. Úrodu nezískame automaticky, o záhradu sa treba starať po celý rok. Dôležitým obdobím je aj obdobie po úrode, kedy pripravujeme pôdu na ďalšiu sezónu.

Sliepky na záhrade

Začínajú sa vám hriadky v záhrade vyprázdňovať? Rozšírte svojim sliepkam výbeh a pustite ich na prázdne hriadky.  Sliepky z hriadok vyzbierajú zvyšky živých burín, škodcov a zapadnutých semiačok jednoročných rastlín.

Po pár dňoch treba začať sliepky a kury dokrmovať, no pôde budú prospievať svojim drobným príspevkom naďalej. Neustále budú ničiť aj škodcov a zelené výhonky buriny.

Nezabudnite na ochranu rastlín, ktoré tam máte zasadené, ako napríklad cesnak, cibuľa či jesenný špenát. Kury by vám ich mohli zničiť. Rastliny ochránite prikrytím pletivom.

PH pôdy

Rastliny pre svoj správny rast potrebujú správne pH. Väčšine rastlín vyhovuje neutrálne pH, a preto raz za čas treba spraviť kontrolu.

PH zistíte jednoducho. Stačí rýľom vykopať asi 2cm hrubý a 30cm hlboký plát zeminy, ktorý vložíme do plytkej nádoby a celý zalejeme vodou.  Po rozmočení premiešame a necháme usadiť.  Pomocou indikačného pH papierika zistíme, akú máme pôdu.

Optimálna hodnota pôdy je okolo 7,0. Alkalickú pôdu máme pri hodnotách vyšších ako 8,0 a naopak pod 5,5 je pôda kyslá.

Zásaditej pôde pomôžeme vápnením, kyslej pridaním lesnej hrabanky z ihličia alebo lístia či kyslou rašelinou.

Aj voda, ktorou polievame pôdu prispieva k okysľovaniu alebo k zásaditosti pôdy. Studňová voda zvyšuje pH, dažďová naopak znižuje, a teda pôdu okysľuje.

Štruktúra pôdy

Či je pôda ílovitá alebo skôr piesočnatá zistíte veľmi jednoducho.  Zoberte si vlhký kus zeminy a začnite z neho robiť šúľok. Ak sa vám hneď rozpadá, pôda je skôr piesočnatá. Ak vytvarujete dlhý a tenký šúľok, pôda je ílovitá.

V prípade, že máte pôdu príliš ílovitú, zle sa vám obrába a na jar jej dlho trvá kým sa zohreje, pomôžte jej riečnym pieskom, karbonátovým štrkom, vyzretým kompostom, drvenou rastlinnou hmotou, neutralizovanou rašelinou, dážďovkami  či guľôčkami penového polystyrénu.  Pred rýľovaním navrstvite materiály na pôdu.  Tie sa postupne zapracujú do pôdy, odľahčia ju a prinášajú nepretržitý účinok.

Ťažšou ornicou alebo veľkým množstvom kompostu zlepšíte piesočnatú pôdu. Na rozdiel od ílovitej pôdy piesočnatú treba zlepšovať neustále, keďže voda z nej vyplavuje všetky pridané materiály.

Organická výživa

Po sliepkach nastupuje ďalšia výživa pre pôdu. Je ňou 5cm hrubá vrstva kompostu, ktorý sme si vyrábali po celý rok z podstielok hospodárskych zvierat a organických zvyškov.  Vrstva kompostu zabraňuje unikaniu vlhkosti z pôdy, spomalí rast buriny a uvoľňuje živiny do pôdy.

Pôdu rovnako chránime pred slnečným žiarením a zabezpečením vlhkosti do nej prilákame mikroorganizmy a dážďovky. Na základe práce mikroorganizmov a dážďoviek sa cez nasledujúcu sezónu bude kompost premieňať na humus.

Rýľovanie

Pred začiatkom zimnej sezóny  treba pôdu trošku poobracať. K tomu nám pomôže rýľ.  Asi 20cm vrchnej zeminy a kompostu rýľujeme tak, aby nám vznikli približne 2-5cm pláty pôdy.  Pôda bude mať prístup k vlhkosti aj do väčšej hĺbky a vďaka mrazu a následnému zhrudkovateniu pôdy sa nám na jar bude jednoduchšie obrábať.  Toto rýľovanie sa využíva najmä pri pestovaní letničiek a zeleniny.

Máte plytkú pôdu? Pre lepšiu úrodu treba každý druhý rok rigolovať. Ide o rýľovanie do dvojnásobnej hĺbky. Vykopte si  priekopu (aj 60cm širokú) a zeminu odložte. Do priekopy dávate zeminu z prvého a druhého rýľovania ďalších riadkov.  Toto rýľovanie sa využíva aj pri rastlinách náročnejších na živiny alebo pri zakladaní trvalkového záhonu.

Vďaka rýľovaniu a rigolovaniu sa humus dostane do hlbšej časti pôdu a pomôže rastlinám, aby mohli koreniť hlbšie. Ako sa hovorí, namáhavá práca prinesie svoje ovocie.

Kedy sa dá vyhnúť rýľu

Rastliny s hlbokým korenením pomôžu obnoviť vhodnú konzistenciu pôdy, aj keď bola dlho zanedbávaná.  Najčastejším spôsobom je zatrávnenie pôdy.

Pri niektorých druhoch zeleniny sa môžete vyhnúť náročnému rýľovaniu.  Aby sme zabránili rastu buriny na hriadkách, chránili pôdu pred vysušením a v zime zabezpečili bohatú mikroflóru, zasypeme hriadky pokosenou trávou alebo burinou bez semien.

Drevený popol

V popole z dreva sa nachádzajú rôzne minerálne látky, ako napríklad fosfor a draslík. Vďaka nim môžeme dosiahnuť rovnováhu dusíkatého kompostu.

Popolom je vhodné zasypávať najmä zasneženú pôdu.  Keď sa začne sneh topiť, minerály sa budú vylučovať do pôdy.  Ostatné pevné častice sa po roztopení snehu dostanú priamo na pôdu  a vďaka nim sa pôda rýchlejšie ohreje..

Na jar, aby sme dosiahli rovnováhu živín v pôde zmiešavame popol s vrchnou časťou zeminy.

Treba myslieť dopredu

Každý záhradkár vie, že pôda v jednotlivých častiach záhrady sa môže líšiť. Treba tomu prispôsobiť aj výber plodín, ktoré budeme pestovať a jednotlivé plodiny striedať. Zabránime tak jednostrannému unaveniu pôdu a premnoženému výskytu baktérii a vírusov škodiacich jednotlivým druhom plodín.