Tradičné jedlo na Veľkú noc

Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Je to oslava zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho ukrižovaní na Kríži. Krv, ktorá bola preliata, zachránila ľudí od večného zatratenia.

Oslava Veľkej noci sa časovo prekrýva aj s pohanskými sviatkami príchodu jari.

Symboly Veľkej noci

• Baránok – baránok je obetné zviera za hriechy
• Kríž – kresťanský symbol, keďže Ježiš zomrel na kríži
• Oheň – oheň symbolizuje víťazstvo nad smrťou a temnotou
• Sviečka – znamenie života
• Vajíčko – symbol plodnosti, vzkriesenia, života
• Zajačik – z pohanského rituálu oslavujúceho príchod jari
• Korbáč – Slovenský symbol Veľkej noci pôvodne z pohanských zvykov

Typické jedlo na veľkú noc

Hostine na Veľkú noc predchádza 40 dňový pôst, ktorý kresťania dodržiavajú niekoľko storočí. Pôst v kresťanskom ponímaní neznamená len zdržanie sa istých druhov stravy, ale vzťahuje sa na celý spôsob života. Pôstiť by sme sa mali od zábav, večierkov, na vidieku od priadok a páračiek, ženy párajú a pradú doma. Pre mužov pôst znamenal nepitie alkoholu a odloženie fajky. Na prelome 19. A 20. Storočia vo veľa rodinách sa vymenili hrnce, jedlo sa drevenou lyžicou a mastilo sa len rastlinnými olejmi, výnimočne maslom.

Ľudia sa stravovali múčnymi jedlami, kašami, zemiakmi, strukovinami a sušeným ovocím, jednoduchými polievkami a omáčkami, kvasenou kapustou. Dospelí celkovo obmedzili svoje jedlo počas dňa. Išlo o odľahčenie organizmu od ťažkého jedla po vianočnom hodovaní.

Počas pôstu sa nesmie jesť mäso z teplokrvných zvierat (ani v nedeľu), niektorí ľudia sa zrieknu aj mlieka, syru a vajec. V súčasnosti pôst nie je tak striktne dodržiavaný. Tradičný pôst nám z veľkej časti pripomína súčasnú vegetariánsku stravu.

Kvetná nedeľa

Jedlá na kvetnú nedeľu mali mať magicko-ochrannú silu.  Na obed sa pripravili cestoviny s makom alebo strukoviny.  Zeleninu jedli tú, pri ktorej chceli aby rýchlo vykvitla alebo opačne (nejedli kapustu aby mala hlávku a nešla hneď do kvetu).

Zelený štvrtok

Tradičnými jedlami na zelený štvrtok sú jedlá zo zeleniny, s prevládajúcou zelenou farbou (špenát, šťavel, žihľavový prívarok...). Zelená farba mala ozdraviť telo.

Varili sa cestoviny, opekance, šúľance a rezance. Sadil sa mak, bôb, tekvica, hrach a uhorky. Tento deň ukončuje pôst. Prvé mäsité jedlo sa je až na Bielu sobotu.

Veľký piatok

Na veľký piatok kresťania dodržiavajú prísny pôst – jesť sa môže iba 3x denne a to len 1x  do sýta. Vyhýbať sa máme mäsu.

V tento deň sa nepracuje, ani zem sa nesmela hýbať – nič sa nezasialo.

Biela sobota

Počas bielej soboty sa vypekajú koláče pre hostí a šibačov. Na obed sa je kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa zahustená vajcom. Na večeru sa jedla buď rovnaká polievka alebo kapustnica s hríbmi, zápražkou, cesnakom a korením.  Po polievka sa jedli bryndzové alebo makové opekance.

Gazdinky v tento deň pripravujú košíky naplnené šunkou, klobáskami, maľovanými vajíčkami, bielymi koláčmi, chlebom, soľou, jabĺčkami, cviklou s chrenom a podobne. V niektorých častiach Slovenska sa do košíka pridáva aj hrudka (pripravená z vajec a mlieka). Košík je prikrytý háčkovanými, tkanými alebo vyšívanými dečkami, ktoré sú požehnané kňazom. Tieto požehnané potraviny sa jedia na veľkonočné pohostenie a ukončujú pôst.

Z mäsitých jedál bola najčastejšie pripravovaná bravčovina, varená šunka, údené mäso, huspenina a klobásy.

Z rituálnych jedál sa pripravuje jahňa. K novým pokrmom sa v súčasnosti stal zajac.  Ja juhu Slovenska si baránka pripravujú z vajec, žemlí a klobásy, keďže nie každý si mohol dovoliť jahňacinu. Tieto jedlá boli poväčšine konzumované v nedeľu.

Na dedinách z jedla prevažne šunka a klobásy zo zabíjačky. Mäsité jedlo sa mohlo nahradiť mliečnymi výrobkami – tvarohom, oštiepkami alebo syrom.

Veľkonočná nedeľa

Konzumujeme požehnané jedlá, celá rodina spolu.

Veľkonočný pondelok

V tento deň začíname oblievačku a šibačku. Oblievačom a šibačom dievčatá ponúknu koláče, dajú im maľované vajíčka, poprípade ponúknu niečom „tuhým“.