Xocolati, chocolate, čokoláda!

Čokoláda je najpopulárnejšia sladkosť na svete. Človek jej zje v priemere 8 kíl za rok. Niektoré národy, napríklad Švajčiari, jej priemerne zjedia až 11 kíl ročne. Aj keď my za nimi so štyrmi kilami ročne výrazne zaostávame, neznamená to, že by sme si na tejto dobrote neradi pochutnali. Viete teda, ako sa k nám dostala, čo všetko obsahuje a ako môže ovplyvniť naše zdravie? Čítajte!

Rôzne druhy kakaovníkov

Čokoláda sa vyrába z kakaového masla a kakaového prášku, ktorý pochádza z kakaových zŕn. Kakaové zrná nájdeme na kakaovníku, vždy zelenom strome vysokom až 15 metrov. Poznáme tri typy kakaovníkov, z ktorých sa vyrába čokoláda. Najdrahšie a najvzácnejšie sú zrná zo stromu Criollo, ktorý pochádza z Mexica a Strednej Ameriky. Vyrába sa z nich len 10% celkom produkcie čokolády. Väčšina čokolády (80%) sa vyrába zo zŕn stromu Forastero. Tieto stromy sú oproti stromom Criollo omnoho väčšie, produkujú viac kakaa a tým pádom sú aj lacnejšie. Tretí typ zŕn pochádza zo stromu Trinitario, ktoré sú akoby hybridom medzi zvyšnými dvomi. Čokoláda zo zŕn Trinitario tvorí zvyšných 10% produkcie.

Pôvodný nápoj xocolati

Ako prví plody kakaovníka využívali pôvodní obyvatelia stredného Mexika. Pestovali ho totiž už pred tritisíc rokmi. Kakao, ako ho voláme dnes, teda horúcu tekutinu uvarenú z kakaových bôbov „vynašli“  Mayovia. Okrem kakaových bôbov však do nápoja pridávali aj kukuricu, vanilku, korenie či med. Nápoj bol veľmi hustý, dnes už takéto pravé kakao nájdeme veľmi ťažko a jeho delikátnu chuť si môžeme len predstavovať. Aj napriek tomu najprv v Európe nezožalo slávu. Keď Kolumbus doniesol kakao do Španielska, nikomu nechutilo. Až o niečo neskôr, v roku 1520, dobyvateľ Mexika Hernando Cortéz priniesol do Európy aj recept, ako tento nápoj, vtedy nazývaný xocolati, pripraviť. Z pôvodného aztéckeho pomenovania pochádza aj dnešný názov čokolády.

Kakaové bôby ako platidlo

Xocolati neslúžilo len na uhasenie smädu či pochutnanie si, no pre staré stredoamerické civilizácie bol neodmysliteľnou súčasťou náboženských rituálov. Samotné kakaové bôby tiež zohrávali v spoločnosti veľkú rolu. Aztékovia ich kedysi dokonca používali ako platidlo. Napríklad králik stál 10 bôbov, otrok 100. U nás v Európe sa našťastie kakao na takéto účely nevyužívalo, no slúžilo doslova ako liek, pretože v 19. storočí sa dala čokoláda kúpiť v lekárni. Bola „braná“ proti depresiám a na uvoľnenie. Prvá čokoládovňa bola v Európe založená Walterom Churchmanom v roku 1728 v Anglicku. Na česko – slovenskom území vznikla prvá čokoládovňa v roku 1839 v Prahe, kedy František Slabý založil firmu Luna.

Čo všetko obsahuje?

Aj keď je čokoláda väčšinou ospevovaná pre jej chuť, má aj mnoho pozitívnych účinkov na ľudský organizmus. Kakao obsahuje esenciálnu aminokyselinu tryptofan, ktorá zvyšuje hladinu serotonínu, tzv. hormónu šťastia. Čokoláda teda spôsobuje dobrú náladu, zaháňa depresie a človeka „nakopáva“, keďže obsahuje aj kofeín. Správne fungovanie mozgu navyše podporuje horčík. Okrem toho v kvalitnej čokoláde nájdete aj chróm, mangán, meď, zinok a flavonoidy – antioxidanty. Niektorí vedci tvrdia, že antioxidačné účinky čokolády môžu byť tak vysoké, ako sú antioxidačné účinky zeleného čaju.

Lepšia ako tabletka!

Paradoxne čokoláda chráni zuby pred zubným kazom. Spôsobujú to flour a tianín. Pozor, nie každá čokoláda! Tie s vysokým obsahom cukru určite zubom neprospievajú. Pravidelná konzumácia kvalitnej čokolády znižuje riziko srdcových ochorení, znižuje cholesterol, upravuje krvný tlak a pomáha pri artérioskleróze. Navyše pre ženy je pri PMS lepšia, ako tabletka od bolesti. Okrem uvoľnenia svalového napätia zabraňuje hormonálnym výkyvom a ako dodatok... skvelo chutí! Kedysi o čokoláde neprávom kolovali mýty, že naopak telu škodí a spôsobuje napríklad akné. To všetko však závisí od kvality čokolády. Tie s obsahom kakaa od 60 – 99% a bez pridaných umelých látok by žiadne ťažkosti spôsobovať nemali!

Pozorne čítajte zloženie!

Všetky prospešné účinky čokolády, ktoré sme v článku spomenuli, obsahuje len kvalitná čokoláda. Bohužiaľ, väčšina čokoládových výrobkov na trhu obsahuje pridané látky, ktoré zo zdravej čokolády robia nebezpečnú sladkosť. Väčšina čokolád obsahuje rôzne stužené tuky, okrem iných aj najškodlivejší palmový. Aditívom v čokoláde býva zväčša látka označovaná skratkou E476 – polyglycerolpolyricinoleát. Pomáha naťahovaniu čokolády, čiže slúži na to, aby v polevách neboli bublinky a dobre držali tvar. Čokoláda sa po jeho pridaní lepšie rozpúšťa a výrobcovi navyše klesajú náklady, pretože do zmesi nemusí pridať toľko čokolády. Je to látka pre organizmus určite neprospievajúca, aj keď Európska únia vyhlasuje, že je nezávadná. Môže spôsobiť tráviace problémy, poškodenie pečene či alergie. Kedysi sa nemohla používať v Nemecku.

Dôkladne si teda vyberte, akú čokoládu zjete. Tie kvalitné vám nie len že prinesú skvelý chuťový pôžitok, no ochránia vaše telo pred škodlivinami!