Ako včely vyrábajú med

Včely vyrábajú med zbieraním nektáru, medovice a iných sladkých štiav z rozličných rastlín a ich ďalším spracovaním.

Čo je to ten nektár a medovica?

Nektár je sladký a voňajúci výlučok žliaz kvetov, prípadne aj listov rastlín. Jeho zloženie je podobné vode zmiešanej s cukrom- obsahuje sacharózu a vodu obohatené minerálnymi látkami, ako napríklad škrob, celulóza, kyselina jablčná, vínna, citrónová, jantárová, šťaveľová, aminokyseliny, živice, či oleje. Nektár z rôznych kvetov má rôzne zloženie. Včely najviac zbierajú nektár s približne rovnakým pomerom cukru a vody.

Medovica je cukornatá látka vyskytujúca sa na listoch a ihličí stromov. Obsahuje zložené cukry a minerálne látky. Produkuje ju hmyz, konkrétne červce a vošky medonosné, ktoré na stromoch cudzopasia. Nabodávaním listov za pomoci osmotického tlaku rastlín prúdi šťava rastliny (floémová šťava) do úst hmyzu, ktorý ho prehltáva. Pre svoj život z nej títo cudzopasníci využijú bielkoviny. Prebytočnú šťavu s cukrami vylúčia na listy a ihličie, odkiaľ ho zbiera včela medonosná. Medovica však nie je odpadovým produktom hmyzu, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, pretože neobsahuje stopy kyseliny močovej. Včely ju väčšinou zbierajú po odkvitnutí všetkých rastlín obsahujúcich peľ.

Čo sa deje s nektárom a medovicou pri ich zbieraní včelami?

Včela nasaje nektár, či medovicu do medového vačku, ktorý je od žalúdku oddelený chlopňou. Tak je zaručené, že nemôže dôjsť k tráveniu. Pri lete do úľa sa obsah vačku premieša s enzýmami, ktoré okrem iného štiepia zložený cukor z nektáru a medovice, teda sacharózu, na jednoduché cukry, čiže glukózu a fruktózu. Keď včela priletí späť do úľa, obsah vačku vydá sosákom trom až štyrom mladším včelám, tzv. mladuškám, ktoré majú 10-20 dní. Následne si odpočinie, vyčistí si oči, tykadlá, hrudník a znovu letí na rovnaké miesto. Za deň takto vykoná 7-16 letov.

Mladšie včely zatiaľ tekutinu niekoľkokrát zhltnú a vyvrhnú. Každá včela tým pridá aj enzýmy a aminokyseliny zo svojich žliaz. Zároveň tým dôjde k odpareniu vody. Odparuje sa polovica, niekedy až tri štvrtiny vody, keďže nektár, ktorý včely zbierajú obsahuje 40-80 % vody a med na konci tohto celého procesu nesmie obsahovať viac ako 20% vody. Keď je týmto procesom „med“ dostatočne zahustený, t.j. obsahuje len asi 30% vody, je uložený do šesťhrannej včelej bunky- plástu.

V pláste „med“ dozrieva a odparuje sa ďalšia prebytočná voda. K tomu dochádza na základe vysokej teploty v úli (okolo 35˚C) a trepotaním včelích krídel. Mávaním krídel sa vytvára neustály prúd vzduchu odvádzajúci prebytočnú vodu vo forme vodne pary von z úľa. Na to, aby včely premenili jeden gram vody na paru spotrebujú až 600 kalórií. Za jednu noc tak nektár v plastových bunkách zmenšuje svoj objem takmer na štvrtinu. Z vodnatého nektáru sa tak zmení na hustú až ligotavo čistú tekutinu. Včely často tento med prenášajú z bunky do bunky aj opakovane, čím sa ešte viac premiešava s enzýmami a znižuje sa obsah vody. Keď dosiahne vlhkosť medu okolo 17%, je v plástoch zapečatený voskovým viečkom, aby sa doň nedostala voda. Vtedy je med vhodný na vytáčanie. Med na vytáčanie je zrelý, keď včely zaviečkujú dve tretiny plástu. Táto doba sa nazýva medobranie.