Existuje mnoho druhov tekvíc. Všetky z nich sú jedlé, avšak hokkaido je z nich jediná, ktorá sa pred tepelnou úpravou nešúpe. Ešte pred pár rokmi patrila tekvica medzi plodiny, ktoré u nás museli bojovať o priazeň pestovateľov aj konzumentov. Napokon si na našich stoloch našla miesto najmä vďaka svojim hrejivým farbám a sladkastej chuti. Výborne sa hodí do slaných, aj sladkých pokrmov. U nás sa pestujú 4 hlavné druhy tekvíc, ktoré majú svoje ďalšie podkategórie.
Tekvica obyčajná - zeleninová
Do tejto kategórie patria patizóny, cukety a tekvica špagetová. Plody patizónov možno zberať počas celého leta a jesene. Viac o pestovaní, starostlivosti a zbere patizónov sa môže dočítať TU. Cuketa patrí medzi najzdravšie zeleniny a navyše veľmi rýchlo rastie, preto na záhradke stačia aj dve rastlinky. Špagetová tekvica dostala svoj názov podľa svojej dužiny, ktorá sa po uvarení doslova rozpadáva na vlákna podobajúce sa špagetám. Jej vajcovité plody majú dĺžku 20 - 30 cm, hmotnosť okolo 2 kg a žltú farbu.
Tekvica figolistá
Výhodou tekvice figolistej je jej bohatý koreňový systém odolný voči pôdnym škodcom. Veľmi často sa preto využíva ako podnož na štiepenie uhoriek a melónov. Vtedy netvorí plody. Menej časté je jej pestovanie pre plody. Tie sú guľaté, pásikavo škvrnité s hmotnosťou okolo 2 kg. Výnimočné sú dlhým skladovaním a jednoduchou prípravou - stačí ich nakrájať na štvrtiny a uvariť, čím sa rozpadne na kúsky, ktoré oddelíme od šupky.
Tekvica muškátová
Plody druhov tekvíc muškátových majú bledozelenú až béžovú farbu a tvar hrušky. Najčastejšie sa pripravujú pečením. Patrí tu napríklad maslová tekvica s veľmi hrubou šupkou, ktorá sa však dá ľahko odstrániť. Následne odporúčame jej pokrájanie na kocky, poukladanie na plech, poliatie olivovým olejom a pečenie bez akýchkoľvek ochucovadiel. Hotová má výbornú maslovú chuť. Jesť sa dá aj surová.
Tekvica veľkoplodá
Ako už napovedá aj názov, tak tieto tekvice dorastajú do veľkých rozmerov a dosahujú hmotnosť 10 až 50 kg. Plody tekvíc veľkoplodých sa zberajú až po dosiahnutí úplnej zrelosti. Ich farba môže byť rôzna - oranžová, biela, zelená, žltá a dužina je jemná. Patrí tu napríklad aj tekvica Hokkaido. Názov tejto tekvice je odvodený od názvu japonského ostrova, kde ju vyšľachtili. Má guľatý, cibuľovitý tvar, typickú sýto oranžovú farbu a váži 1-2kg. Chuť tekvice hokkaido je aromatická, pripomína orechy. Veľmi dobre sa skladuje a v chlade vydrží aj pol roka. Pripravujú sa z nej polievky, omáčky, pyré, pečie sa a pridáva sa aj do koláčov.
Nezabudnite, že plody tekvíc nám ponúkajú veľké množstvo draslíka, horčíka, betakaroténu a vitamínu A. Majú aj antioxidačné účinky. Využite teda ich dostupnosť a pripravte si ich na obed, večeru, či ako chutný dezert.